We´re all a little in love with death

Prelet nad jej hniezdom

2010-12-27T05:38:00.000-08:00

Škoda, že som.
Škoda, že si.
Škoda, že sme.
íní iní iní
_________________________________

Nepríjmem ťa.
Len tvoj dotyk.
Ruku, čo mi pozdrav odovzdá.
A unesiem ťa do zimy.
Môžeš sa na hviezdy pozerať.
_________________________________

Si chudý.
Som chudá?
Sme chudáci.
_________________________________

Milujem cez vzduchoprázdno.
_________________________________

Keď som zmätená,
keď ničím,
keď spievam
a rany si liečim.

Si zrak a ja oko.
Si čuch a ja nos.
Si hlas mojej duše.
_________________________________

Ošukaj ma.
A malého boha stvor.

JaKre

2010-12-14T06:11:00.000-08:00

Prídem za Tebou
s najčistejšími úmyslami,
v najkrajších farbách odetá.
Možme spolu poliať kvety na oltári.
Budem sa modliť za šťastie v Tvojej tvári.
Ranná osveta.

Len poď, kráčaj!

2010-12-14T06:08:00.000-08:00

Nič nie je podľa predpisu.

Chcem život..
A keby aj on mňa nechcel..

Aj tak..

PoBEŽím na koloBEŽke.
Za láskou v parochni.

Mystická

2010-12-14T02:43:00.000-08:00

Ofina mi padá na zem.
Len v meditácii spočinúť..
inými slovami:
zas levitujem.

EuGisovi...

2010-12-11T07:51:00.000-08:00

Z denníka dňa 30.12.2006:

"Eugis, drž ma za ruku a nikdy ma neopusti. Ja budem mať všetko, čo potrebujem na prežitie a Teba aspoň neodfúkne. A keď umrieme, možme spolu lietať a nepotrebujeme na to žiadne drogy..

Nebudem sa modliť, iba sem tam poprosím svojho anjela, nech Ťa ochraňuje a nech si šťastný. Či už budeš stáť tu alebo na druhom konci zemegule.

Nepotrebujem viac, len vedomie, že si. A že si oukej. To stačí. na nič si nerobím nárok. Dík za tento nový rozmer v živote.

Len ostaň stále sám sebou.

Aby som Tvoju auru spoznala aj keď vojdem jedného dňa do Vanesy a tvoja telesná schránka sa už nebude tak podobať. Aby mi stačil jediný pohľad a vedela som hneď, kto sa na mňa pozerá.

Viem, sme iní. A to, čo máme, je najviac.. Ľúbim ťa brácho. Až moc."

Milujem Ťa, ďakujem.

2010-04-11T09:29:00.000-07:00

"Ďakujem Ti, Stvoriteľ vesmíra, za dar života, ktorý si mi dal.

Ďakujem Ti za to, že si mi dal všetko, čo som naliehavo potreboval.

Ďakujem Ti za príležitosť zakúšať toto krásne telo a túto úžasnú myseľ.

Ďakujem Ti za to, že žiješ v mojom vnútri so všetkou svojou láskou, so svojím čistým duchom bez hraníc, so svojím teplým a žiarivým svetlom.

Ďakujem Ti za to, že používaš moje slová, moje oči, za používanie môjho srdca, aby som sa mohol kedykoľvek a kdekoľvek podieľať na tvojej láske.

Milujem Ťa takého, aký si, a pretože som tvojím dielom, milujem aj seba samého takého, aký som.

Pomôž mi udržať lásku a mier v mojom srdci a učiniť z tejto lásky nový štýl života, ktorým by som mohol žiť v láske po zbytok svojích dní.

Amen."

(Don Miguel Ruiz, Štyri dohody)

My dream

2009-10-05T04:32:00.000-07:00

Keby si bol tu,
bol by to večer nevšedný.
Mohli by sme maľovať drakov na stenu.
Pili by sme víno navzájom si z dlaní.
Robili by sme stojky uprostred jazera.
Mohli by sme zaletieť si na koberci,
mohli by sme uloviť si hada
náradím z babkinej pivnice.
Mohli by sme ukradnúť susedovi vchodové dvere
a oblepiť ich farebnou tapetou.
Zapáliť a ugrilovať si na nich nosorožca.
Mohli by sme ušúlať si cigaretu z konvalín.
A pomilovať sa v bahne.
Mohli by sme len tak z rozšafnosti vykrikovať nezmysly.
Upliesť pavučinu,
hrať ping pong s hviezdami.
Mohli by sme úplne všetko.
Stačí kúsok fantázie.

Malé pravdy

2009-03-07T08:14:00.000-08:00

Vyhral, kto sa nenamotá.
(Louise)

Ak vládneš nad okamihom, vládneš nad životom.
(Marie von Ebner-Eschenbachová)

Ak si v spoločnosti ženy a chceš z nej čítať ako z knihy, nepoužívaj slepecké písmo.
(Tristan Bernard)

Život je smrteľná choroba prenášaná sexom.
(R. D. Laing)

Ak stretnem muža, pýtam sa sama seba: "Chcem, aby bol toto muž, u ktorého budú moje deti tráviť víkendy?"
(Rita Rudner)

Koho najväčšmi milujeme, tomu najväčšmi ubližujeme.
(Fiodor Michajlovič Dostojevskij)

Golf a sex su jediné veci, ktoré robia muži s radosťou bez toho, aby v nich boli dobrí.
(Jimmy Demaret)

Daj každému dňu šancu, aby sa stal najkrajším dňom Tvojho života.
(Mark Twain)

Ženy potrebujú na sex dôvod. Muži miesto.
(Billy Crystal)

Môžeš sa tešiť, ak sa ti podarilo ovládnuť vášeň skôr, ako ona ovládla teba.
(Plautus)

Čo oko nevidí, to srdce nebolí.
(Arabské príslovia)

Sebavedomie je najsexi vecou akú žena môže mať. Je oveľa viac sexi ako akákoľvek časť tela.
(Aimee Mullins)

Vrcholom lenivosti je vstať o piatej hodine ráno, aby ste mohli dlhšiu dobu nič nerobiť.
(Tristan Bernard)

Neodsudzujte masturbáciu - je to sex s niekým, koho milujem.
(Woody Allen)

Boh sa smeje keď vidí našu smrteľne vážnu tvár.
(Pavel Kosorin)

Bože, obdaruj ma cudnosťou a striedmosťou, len trocha neskôr.
(St. Augustine)

Ak niekoho nenávidíte, nenávidite v ňom niečo, čo je súčasťou vás. To, čo nie je našou súčasťou, nám nevadí.
(Hermann Hesse)

Keď rozprávaš, Tvoje slová by mali byť lepšie ako Tvoje mlčanie.
(Arabské príslovia)

Keď muž ide na rande, tak rozmýšľa nad tým, či sa mu dnes pošťastí. Žena rozmýšľať nemusí, ona to už vie.
(Frederike Ryder)

Fantázia, to nie je predstavovať si, čím by veci mohli byť, ale urobiť to z nich.
(Karel Čapek)

Sex je jeden z deviatich dôvodov na reinkarnáciu. Tých ostatných osem nie je podstatných.
(George Burns)

Usiluj sa dosiahnúť to, čo máš rád, inak budeš nútený mať rád to, čo si dosiahol.
(George Bernard Shaw)

a bonus:

Moja priateľka sa vždy smeje počas sexu, a nezáleží to od toho, čo práve číta.
(Steve Jobs, zakladateľ Apple Computers)

:)

Pandastroj

2009-03-07T07:30:00.000-08:00

Takéto pekné sobotné popludnie plné dažďa trávim dnes myšlienkami beztvarými, vzbudzujúcimi v mojom vnútri len zúfalstvo z toho ako funguje moj svet. Mohlo by sa zdať, že sa rúham - haha čože? To nikdy. Dobre si uvedomujem, čo všetko mám a som za to úprimne vďačná. No ten silný pocit samoty, ktorý ma niekedy nahlodáva z ľavého kraja hrudného koša, ten nechcený element mojho života, ma niekedy obalí do obrovskej bubliny a zamedzí prístup kyslíka do mozgu. Vtedy panikárim a miesto nezmyslenej radosti z vákua sa chúlim do malého klbočka a po súčiastkach rozoberám všetky svoje sny až do najmenšieho atómu, až napokon zostane iba zo všetkých strán kričiaci chaos. Chaos farebných súčiastok obklopujúci moje biologické ja. Trápne mĺkvy. Pomožem si? Teraz len sedím a pozerám. Je to na mna moc silné. Plačem ako malá v tieni detskej stavebnice, neschopná pohnúť akoukoľvek kocičkou a začať niečo budovať. Osamelá. O chvíľu mi zhrubne koža a už snáď nebudem cítiť nič. Žiadna bolesť, ani eufória, žiadne pocity. Mechanické zviera. Konsternované. Zničené nepochopením.

Mojím ženám

2009-02-19T14:02:00.000-08:00

Ďakujem ..

(zároveň aj istému Jurajovi B., ktorý ma k tomuto skvostu priviedol)

Nezabudnem

2009-02-15T08:15:00.000-08:00

Na tú voňu mladej noci,
z pódia pohľad meravý,
na to, čo som chcela hoci...
prísľub vernosti,
keď už poznám rozkrok muža žeravý.
_______________________________

V tú chvíľu, keď jazyky sa nám stretli,
ja spoznala som v Tebe dieťa,
čo na chvíľu si ma ukradlo
a nastavilo mojej duši zrkadlo.
_______________________________________

Na ruke náramok stále nosím
a spomínam ako v Tvojej posteli sme bosí..
snažili sa dokázať si, kto je pánom situácie.

Mladí, odvážni,
no predsa trochu rozvážni.

Vtedy skúšala som Ti odolať,
no zároveň neschopná..
pre zmyselnú ilúziu
svoje telo pochovať.
______________________________________________

V aute pieseň nás hnala vpred,
bozk rýchly, nečakaný - na rozlúčku?
Ja priala som Ti šťastie doživotné hneď,
absurdné šialenstvo, snáď mala som horúčku.
___________________________________________

Stretnutie bez jari,
studený pot mi telo oba..r..i..l..
za úsmevom skrývala som ostrie,
čo prerezávali sa k podstate,
pomaly.

Zostal mi len pohár vína dopitý,
vtedy som vedela,
že nič už nezachráni...
a zajtra príde nedeľa.
_____________________________________

Sek - rozhovorom z reálneho sveta,
šedý múrik zaprášený...
každý presadil si svoje právo veta.

Fajčíme a rozmýšľame ako správne separovať..
city od rozumu...

vidíš, stačí aj holá veta!
__________________________________________

Keď mala som byť už ďaleko,
stále skúšala som pocítiť Tvoj chlad..

Obklopení davmi,
úsmevy a ošúchané pózy..

Čakáš v aute na múzu, čo Ťa ten deň podrží,
krásny, drzý, rozbitý...
nič nás k sebe nedrží.

Celý deň v obchode pod lupou,
premeriavam si naposledy...
znamienko a biele zuby.
Nech možem mať potom vredy.
____________________________________

Kufor po schodoch mi znášaš
a do celej situácie štipku korenia vnášaš,

keď už obaja blížime sa ku kopcu,
smrdí tu koniec.. tak to býva,
ak zakopneš o zvodcu.

Smejeme sa, vtipkujeme, vraciame si údery,
aby mi neskor nechýbali Tvoje dredy
a Tebe moje kadery.
__________________________________________

Mlčaním ubitá,
nerozvážna, zbrklá...

V telefóne meno Tvoje hľadám,
aby porušila som nepísanú etiketu.
A potom..
potom roztrasená na stoličku sa skladám,
keď zrazu počujem
prísne zvoniť svoju briketu..

Hrdá i splašená,
neprestávaš koktať..
trpko len vzdychnem si..
môj poklad..
___________________________________________

Posledný krát zbohom,
tam kde našim siluetám prvýkrát tiene sa pretli.

Stratil si ma pomaly, stratila som Teba,
happyend či rozprávka, niekedy predsa lietať treba.

Nezabudnem...
___________________________________________________

glitter-graphics.com

Ominačné útržky

2009-02-12T10:50:00.000-08:00

Netreba.
Lásku, oddanosť, túžbu,
netreba.

Lúbiť pre sklamanie,
túžiť pre prázdno,
plakať pre...

________________________

Ominačnosť, lenivý pocit.

Nechcený.

Hýbe mi črevom.

Rozklad.

Delfíny to milujú - oddanosť nekonečnú.

Prečo?

_______________________________________

Škoda. Sklamanie.
Škoda, že nepoviem.

Škoda, že taký človek nič nerobí.
Chráni zásoby.

Škoda lásky, škoda vraha,
škoda činu..

len taká úvaha.
__________________________________

Moje básničky,
tak kurevsky dobré!

Nikto nebude uznávať,
lebo...

niesom taká, ako by chceli..

chápem..
ale z jaziev som sa už vyliečila.
__________________________________

Protéza vzťahu

2009-02-12T10:47:00.001-08:00

Roztrhnuté srdce,
na franforce,
zlepí ilúzia.

Tvoj strach, moja múza.

Milujem to korenie,
čo šteklí ma v nose..
keď...

a si na dosah.

Rohožka

2009-02-12T10:45:00.000-08:00

Síra z Tvojej snahy
rozožiera mi vnútro.

Nalomené povahy.
Nechcené dieťa.

Voda kvapká z mojej tváre.
Strácam svoju podstatu.

Halucinácia

2009-02-12T10:43:00.000-08:00

Šťastie zo samoty.
Tak pohrešované.

Necudná predstava.
Prenesená na stenu v izbe.

Nemý film.
V hlave vír myšlienok.

Zmysel?

Nachádzam.

Zapaľovač

2009-02-12T10:39:00.000-08:00

Stačí jeden klik,
aby oheň vzplanul.

Zaplavil srdce svetlom.

Použiješ ho.
A potom zahodíš.

Alebo sa stane
tvojím talizmanom?

Šanca

2009-02-12T10:37:00.000-08:00

Zbytky minulosti,
zamietnuté do kúta.

Otvorená náruč energie...

Sila myšlienok,
moja modla.

Stretnutie vyšších sfér.

Zachránim črepy.
A vytvorím z nich
nový deň.

Gonna livin´

2009-02-12T10:27:00.000-08:00

Oukej, takže rozhodla som sa trošku moj milý blog po dlhom čase skultúrniť. Pol roka som bezmyšlienkovito písala básničky o svojom vnútornom nepokoji a vrúcnych citoch, ktoré ma náhle zaplavili:D (a dúfam, že zaplavia ešte veľakrát).. vidíte, už viem, na čo sú neuspokojujúce vzťahy dobré:) no v podstate sa nič za ten čas nezmenilo.. okrem toho, že svoju osobu už neangažujem do administratívy istého nemenovaného úradu a naďalej si kupodivu veselo študujem.. a áno, vlastne ešte niečo! Začala som tancovať scénický tanec:) EuGis má zo mňa radosť , matka má zo mňa radosť, s bratom sa pravidelne hádame a rýpeme do seba (niet nad súrodeneckú lásku).. takže všetko je teraz na chvíľu znova tak ako má byť!

"Komunistický domček"

2008-09-28T06:27:00.001-07:00

Tak si predstavte, že niektorí nešťastníci na toto video balia baby. Držím palce!;)

New person

2008-08-20T08:27:00.000-07:00

Toľko kiksov v minulosti, aby ma kľukato a nečakane doviedli k jednému človeku. K človeku, ktorý ma opantal svojou dušou i telom a ukázal mi nový uhol pohľadu. Stačilo pár hodín a ja, skazená životom, aký vediem - mohla by som si podať ruku s Bukovskym - som mala pocit absolútnej duševnej očisty. Doteraz som žila vo svete falošných nádejí a hľadala východiská zo všetkých možných situácii, alebo som jednoducho rezignovala, mnohokrát s pocitom viny, smútku alebo hnevu.. Neskor už bez očakávaní, len som brala od života, čo mi ponúkal a nevyberala si. Naučila som sa vážiť si to, čo mám a nestavať vzdušné zámky, pretože tie sú predsa tak ľahko zničiteľné..to vieme všetci. A kto sa popáli na vlastnej koži, často si dokáže i po rokoch vybaviť tú nesmiernu bolesť. No všetko, čo sa deje, má nejaké odovodnenie. Celý život je vecou výberu. A ja si práve vyberám - byť sama sebou a nenechať sa ovplyvňovať druhými. Hlavne čo sa týka bližších vzťahov s tými, ktorí sa chvíľku tvária, že vás milujú, no pritom sú úplne mimo alebo poprípade absolútne nezrelí na to, aby vobec s niekým niečo mysleli seriózne. Niektoré tie poľutovaniahodné veci - že som sa nechala obmedziť alebo (či už z vlastného presvedčenia a vlastnej pravdy alebo pod tlakom toho - ktorého človeka či okolia) som spravila nejakú sprostosť, ktorú ľutujem - väčšina týchto prežitkov prišla pre moju žúrkovskú povahu, niektoré len tak z malichernosti, niektoré z beznádeje. Bolo ich dosť. Nik nie je úplne čistý a nevinný. Ani to neočakávam od druhých. Ale predstavte si, že zrazu príjde v jednej sekunde človek, pri ktorom sa vám zastaví svet a máte pocit, že ak on nemá byť váš "vodca" a neprišiel, aby vás mnohé naučil, tak nikto. Že prišiel, aby ste sa uvedomili a aby ste skrotli. A vy jednoducho len viete, že sa od neho nemožete odtrhnúť, lebo by ste to sakra ľutovali. Ako keby vás prešiel zrazu parný valec. Ešte som to nikdy nezažila, úplne seriózne. Pocit, že fúha, z niekoho srší toľko dobra či ako to nazvať.. A ešte som nikdy nikomu, koho poznám jeden jedinký deň neželala, aby bol tak šťastný ako len najviac to ide. Tá myšlienka ma totálne v jednom momente zaliala, zostala som pozerať pred seba s vypúlenými očami ako ´čo tým moj zdegenerovaný mozog práve chcel povedať´. A na moje vlastné prekvapenie som si v konečnom dosledku dokonca želala (v kútiku duše tak trochu potajomky) aby som bola i ja jedným článkom jeho šťastia. Ten človek bol pri mne krátko, no za to kurva intenzívne. Pritom sa ma takmer nedotkol. Bolo to čosi, čo zažijete tak raz za veľmi dlhú dobu, ak vobec. Takých dní by kažému z nás trebalo primiešať do života viac a bol by tu možno konečne pokoj a ľudia by boli šťastnejší. A pritom stačí tak málo. Nasaďte si ružové okuliare. Aspoň na chvíľu a uvidíte:)

Mám si odtrhnúť kúsok z neba?

2008-03-30T10:14:00.000-07:00

Rozčarovanie.

Depresia.

Vred.

Smútok.

Koniec.

Nostalgia.

Začiatok.

Nový život.

Energia.

Svetlo.

Stojím.

Stojíš ty.

Oproti.

Na opačných póloch.

Nečakali sme.

A práve preto sme tu.

Možno budeme stále.

A možno už nikdy.

Voľnosť.

Cieľ.

Nápad.

Bezpečie.

Zálusk.

Eufória.

Láska.

A čo bude potom?

Už viem...

Rok nový, všetko nové

2008-01-12T05:48:00.000-08:00

Keďže som pohoršená popularitou Eugisovho blogu, rozhodla som sa aj ja po dlhej odmlke konečne niečo napísať. Tá pauza.. bola prospešná. A myslím, že nikomu neprišlo tak veľmi ľúto, že nič nepíšem, keďže tento blog aj tak číta minimum ľudí. Usudzujem to na základe toho, že jediný, kto mi sem pravidelne píše commenty je Robis a sem tam nejaká zblúdilá duša:) Rozmýšľala som, o čom písať. Nič konštruktívne mi nenapadá, no keďže sa chcem držať nadpisu, idem písať o novom roku. Niežeby sa toho zmenilo veľa, to som použila v názve len preto, že sa mi to tam hodilo.. Ale jedna zmena nastala a radikálna: a síce...už nefajčím! Ale nie, to bol vtip! (:D) Ha. Tuším už postrádam aj základy humoru, nejak nemám dnes svoj deň.. Tak čo sa vlastne zmenilo? Asi nič. Stále som rovnaká nešťastnica a looser (ten budem, ak nespravím skúšku a vylejú ma zo školy). Ale na to si ešte pár dní počkám. Pôvodne som mala v pláne prvý tohtoročný post zamerať na Silvester, ktorý bol geniálny (aj keď si z neho veľa nepamätám), ale keďže ani môj blog nepodporuje drogy a alkohol.., radšej ho vynechám z repertoáru. Potom mi už len zostáva spomenúť, že sa neustále drtím na blbé dejiny (už si fakt pripadám ako vypatlaná krava, keďže sa stále na mňa veľa nenalepilo), že ma pred pár dňami okradli hnusní smradlaví cigáni, ktoré sa vtírli do našej drahej Vanesy za účelom ukoristiť od nejakej nebožiačky alebo nebožiaka almužnu bez jeho vedomia. Dúfam, že im tie prachy uleteli hneď ako vyšli z podniku. Hm, asi to tak je, že socka sockou ostane. Mala by som si kúpiť už konečne tú nepriestrelnú vestu z Lidlu :D (keď už sme pri ňom, zakážte prosím svojím babkám kupovať v Lidli zeminu a nedajbože do nej sadiť kvety. Tá naša babka to urobila a dokonca zasadené rastlinky dotrepala na Vianoce zo Žiaru až ku nám do Bratislavy, aby sme v tom našom trojizbáku mali viac zelene. Teraz mi po izbe poletujú samé malé mušky.. V podstate sú neškodné, ale dosť lezú na nervy. Pred chvíľou som jednu sfukovala z monitoru - to je už vrchol!) Jediná kvázi pozitívna vec, ktorá sa mi podarila je, že mám nový telefón, konečne po sto rokoch. Za korunu prišiel ku mne až domov. A dokonca som získala ako bonus aj pero, ktoré som, podotýkam NEVEDOMKY (nie ako tie kurvy čo sa tvária, že sú ľudia)* šlohla kuriérovi, keď som podpisovala zmluvu.. Som tak trochu kleptomanka. Hlavne čo sa pier a zapaľovačov týka. Z takej fajn žúrky si vačšinou odnesiem aj desať a ráno sa čudujem, čo robia preboha tie cudzie zapaľovače v mojej taške.. No, ešteže to fajčenie už obmedzujem :D Ľudia by nemali kradnúť. Je to zlé.

* Týmto postom nechcem v žiadnom prípade podporovať rasizmus ani žiadnu inú formu diskriminácie, išlo iba o moj momentálny mentálny pochod - tak ako ma vtedy okradli príslušníci rómskej menšiny, tak ma mohol okradnúť hocikto iný. Záleží na jednotlivcovi. A treba si dávať pozor..

Nothing but the heartache

2007-11-27T13:04:00.000-08:00

Cestou domov, kráčajúc po zaprášených chodníkoch prostého bratislavského centra, mala som pocit, že moju dušu roztrhne tá nechutne silná a protivná emócia klamlivej ilúzie, ktorá stále človeku dodáva tú neoblomnú nádej, že všetko bude tak ako si predstavuje...pretože som si v okamihu pravdy, ktorý ma zrazu nečakane objal a takmer pridusil, uvedomila, že nič na svete nie je tak ako chcem...a načo by aj bolo...moje oči nebadane vlhli, no keď sa slza dopracovala k okrajom viečok, dlhú chvíľu čakala, kým sa zaleskne v svetle nočných lámp. Nemôžem! Aj keď mi bolo jedno, či ma vidí ujo predávajúci poblíž noviny, či si o mne budú šuškať tie dievčatá po mojej pravici, všetko mi bolo jedno. Odháňala som ich vážnym pohľadom, prezrádzajúcim bolesť, smútok, žiaľ, čokoľvek čo ich odradí priblížiť sa ku mne. Nech si myslia čo chcú, hlavne nech sa tvária, že nič nevidia...raz to predsa muselo prísť. Bude to tak lepšie. Zajtra bude všetko iné. Autá stojace na chodníku pri ceste sa budú tváriť, akoby tam nestáli, keď som okolo nich v záchvate svojho citového konca prechádzala tmavou uličkou...Ráno ma budú vítať s novým dňom a želať mi všetko len to najlepšie...budem cítiť stratu...budem smutná...a nová...budem rozmýšľať ako to všetko skĺbiť tak, aby to šlo...deň si budem krátiť rozjímaním o tom, aké by to bolo, keby som sa neopúšťala a bojovala...budem to ľutovať. No možno nie tak dlho. Musím totiž ísť ďalej.

xxx

2007-11-20T01:07:00.000-08:00

You see the cripple dance
Pay your money, baby
Now's your chance
Eyes like cyanide

I am so dumb
Just beam me up
I've had it all forever
I've had enough

Remember, you promised me
I'm dying, I'm dying, please
I want to, I need to be
Under your skin

Our love is quicksand
So easy to drown
They steal the gravity, yeah
From moving ground

Remember, you promised me
I'm dying, I'm dying, please
I want to, I need to be
Under your skin

And now I understand
You leave with everything
You leave with everything I am
Withering

And now I know that love is dead
You've come to bury me
There's nothing left here to pretend
Anything

Remember, you promised me
I'm dying, I'm dying, please
I want to, I need to be
Under your skin

I'm dying, I'm dying, please
Under your skin

Under your skin

Tu a teraz

2007-10-20T06:57:00.000-07:00

Necítim sa.

Nič.

Iba som.

Mám rada.

A zároveň nie.

Ale len kvôli sebe.

Som iná ako som chcela byť.

A neviem sa brániť.

Užívam si.

Naplno?

Nie.

Aj keď...

Môžem.

Smutná?

Nie.

Ľutujem?

Mám čo.

Ale nepotrebujem.

Ľudia robia chyby.

Alebo som víťaz?

V niečom možno áno.

Viem milovať.

Aj keď v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

xxx U fUcKiNg LoOsEr xxx

2007-10-01T23:16:00.000-07:00

HaTe MySeLf AnD wAnT tO fUcK eVeRyThInG.

Rozhovor

2007-09-30T15:20:00.000-07:00

Je mi zima. Som v tmavej miestnosti a jediný, kto mi robí spoločnosť je môj imaginárny priateľ. Viem, že je tu so mnou. Cítim ako sa na mňa pozerá, počujem jeho hlas...Rozpráva mi o skazenom svete. Vraj ho zvnútra požierajú červy. Červy, o ktorých nik ani netuší, no jedného dňa sa dostanú na povrch a potom si ľudia v panike budú pred nimi hľadať úkryt, dúfajúc, že ich nenájdu. Pýtam sa ho, kedy sa to stane. Nechce mi to povedať. Nalieham naňho. Som zvedavá. Zrazu zmení tému. Stále však rozpráva o budúcnosti. Rozpráva o ľuďoch, ktorých mám rada. Rozpráva o mne. Snažím sa ho zastaviť. „Nie teraz! Nechcem počuť ako dopadnem. Nie! Nehovor mi to!“ No on stále točí a točí a ja ho začínam nenávidieť. Neviem, čo mám robiť. Ako ho poslať preč, ako mu vysvetliť, aby mi dal pokoj...Zrazu sa odmlčí. „Odišiel?“ myslím si v duchu. Som sama. V rozčúlení som si neuvedomila, že počuje každú moju myšlienku. Vie, že som ho znenávidela...už sa možno nikdy nevráti...začína mi byť smutno. Sústredím sa, aby znovu prišiel. Stále je mi zima. To značí, že je asi so mnou. Len sa urazil a robí sa, že tu nie je...asi by sa mu nepáčilo, keby som mu porozprávala svoju teóriu o konci. O tom ako prídu obrovitánski Ronaldovia McDonaldovia a rozšliapu všetky domy jeden po druhom...nebo bude červené a strašidelné a odvšadiaľ sa bude ozývať ľudský plač.. taký bezvýznamný.. Pokryjeme slzami strachu všetky chodníky. Budeme ľutovať, že sme nerurobili veci, ktoré sme vždy chceli. A Ronaldovia so svojím zlovestným úsmevom, ktorý dlhé roky symbolizoval radosť z príjemnej chvíle strávenej s deťmi pri BigMacu, budú búrať a ničiť a vraždiť...
„To sa ti snívalo?“
„Čo? Počujem dobre? Môj imaginárny priateľ je tu!! Dokonca ho zaujíma ako som prišla k Ronaldom...Tak a teraz budem rozprávať ja........“

Óda na cigarety

2007-08-26T11:06:00.000-07:00

Jedna ciga, druhá ciga,
dym z nich sa vždy krásne dýcha.
Taká malá závislosť,
hneď ma prejde všetka zlosť.
Ruky sa mi od vzrušenia trasú,
vidím v nich dnes svoju spásu.
Nikotín mi v krvi prúdi,
je mi jedno, ak ma niekto za to súdi.
Poviem iba: "Ber a pál,
cigarety Boh nám dal."

PUNKY

(táto básnička vznikla kedysi dávno na strednej na hodine NOS-ky, keď som už od nudy nevedela, čo robiť a celým svojím ja som sa nevedela dočkať prestávky, kedy si budem môcť doplniť nikotínový dlh...)

Dopis na rozlúčku

2007-08-22T05:02:00.000-07:00

"Tento odkaz by nemalo byť ťažké pochopiť. Ukázalo sa, že všetky varovné signály punk rocku a hrozby za všetky tie roky od doby, kedy som sa prvýkrát zoznámil s , nazvime to, etikou spojenou s nezávislosťou a bol prijatý do vašej komunity, sú viac než pravda. Už dva roky som nezažil vzrušenie z posluchu ani skladania hudby a vlastne som s potešením ani nič poriadne nenapísal. Mám z toho nepopísateľný pocit viny. Keď napríklad odídeme z pódia, zhasnú svetlá a dav začne revať ako šialený, nerobí to so mnou to, čo to robilo s Freddiem Mercurym, ktorý zdá sa miloval a tešil sa z toho, keď mu dav prejavil lásku a obdiv...toto je niečo, čo strašne obdivujem a závidím druhým. Skutočnosť je taká, že vás nedokážem oblbovať, nikoho. Nebolo by to proste fér, ani voči vám, ani voči mne. Najhorší zločin, aký si dokážem predstaviť, by bolo robiť z ľudí blbcov - hrať to na nich a predstierať, že sa stopercentne bavíte. Niekedy mám pocit, že by som si mal oraziť štikačku, kým výjdem na pódium. Skúšal som urobiť všetko preto, aby ma to tešilo, a aj ma to teší. Bože, ver mi, že tomu tak je. Ale nestačí to. Teší ma, že som zapôsobil alebo že sme zapôsobili na mnoho ľudí a pobavili ich. Asi patrím medzi tých narcistov, ktorí sa dokážu z niečoho tešiť, iba keď sú sami. Som veľmi citlivý. Musím byť trochu otupelý, aby som sa dokázal nadchnúť tak, ako keď som bol malý. Na posledných troch šnúrach som si vážil všetkých ľudí, ktorých osobne poznám, pocit viny voči druhým alebo empatiu nedokážem dať najavo. Dobro je v každom z nás a ja proste ľudí až príliš milujem...tak veľmi, že som z toho úkrutne smutný, som smutné precitlivelé a neciteľné božie hoviedko narodené v znamení Rýb. Neviem. Mal som sa dobre - veľmi dobre - a som za to vďačný. Ale v siedmich rokoch som začal nenávidieť všetkých ľudí, pretože sa mi zdalo, že je pre nich všetko tak ľahké a dokážu sa vžiť do pocitov druhých...len preto, že ľudí príliš milujem a cítim s nimi. Ďakujem vám všetkým z diery svojho žalúdku, ktorý páli a neznesiteľne bolí, za vaše dopisy a záujem v posledných rokoch. Som strašne nevyrovnaný a náladový človek a už zo mňa vyprchalo nadšenie. Tak si zapamätajte, že je lepšie vyhasnúť, než pomaly chradnúť. Pokoj, lásku, pochopenie." KURT COBAIN

Pot zabiják

2007-08-12T13:16:00.000-07:00

Lúče slnka prenikajú cez okno autobusu a jemne sa dotýkajú môjho spoteného, lepkavého tela. Každou sekundou narastá ich intenzita. Pot mi steká po tvári...po chrbte...po bruchu...k panve a tenkým pramienkom až k zemi. Ľudia okolo mňa sú na tom rovnako. Každý sedí vo svojej vlastnej kaluži potu, ktorá sa neustále zväčšuje, až sa napokon pomaly spájajú do jedného obrovského potného jazierka. Zrazu si začíname uvedomovať, že ak sa neprestaneme potiť, utopíme sa. V autobuse sa šíri panika. Šofér nedokáže zabrzdiť. Všetko je zaliate potom. Okná sa otvoriť nedajú a klimatizácia, ktorá by nás ochladila, je pokazená...Jeden po druhom umierame. Najprv neplavci a malé deti. Pot mi siaha po bradu. Postupne sa hladina zvyšuje. Onedlho sa udusím! Zdvíha sa mi žalúdok. Snažím sa čo najdlhšie udržať nad hladinou. Plávam v pote a plačem. Všetko sa posralo! Ešte nechcem umrieť! Zachráňte ma! Nič. Ticho prerušuje len tlmený hukot motora. Pot mi upcháva nosné dierky a ja sa zmierujem s tým, že si už nikdy nedám zavináča a nezapálim cigu ku káve...

Kerouacovo znovuzrodenie

2007-08-12T13:01:00.000-07:00

"Na krátky okamih som dospel do extázy, do akej som vždy chcel dospieť, do extázy, ktorá bola dokonalým prekročením hranice plynúceho času do bezčasových odtieňov, úžasom nad pustotou a bezútešnosťou ríše smrteľníkov, pocitom, že smrť ma kope do nôh, aby som sa pohol ďalej, sama poháňaná iným prízrakom, a sám sa teda náhlim k mostíku, z ktorého vzlietajú všetci anjeli do posvätného prázdna nestvorených priestorov; mocným a nepredstaviteľným vyžarovaním v oslnivej podstate Duševna a nespočetnými lotosovými krajinami, ktoré sa roztvárajú na čarovných krídlach nebeských motýľov. Počul som neopísateľný búrlivý rev, ktorý mi neprechádzal uchom, ale bol všade naokolo a nemal nič spoločné so zvukmi. Uvedomoval som si, že som zomrel a nespočetne ráz som sa znovuzrodil, ale ani na jedno z tých znovuzrodení som sa nepamätal, lebo prechody od života k smrti a späť plynú tak prízračne ľahučko, len také kúzelnícke nič, ako miliónkrát zaspať a prebudiť sa v absolútnej mimovoľnosti a hlbokej nevedomosti o tom, že sa to deje. Uvedomoval som si, že toto čerenie života a smrti sa odohráva len vďaka stabilnosti najvnútornejšieho Duševna, ako keď po čistej, zrkadlovej hladine prebehne vánok. Pociťoval som sladké, kolísavé blaho ako po veľkej dávke heroínu, vpichnutého do žily, ako po dúšku vína v podvečer, ktorý človeka celého rozochveje. Mravčilo mi v nohách. Myslel som, že už-už zomriem. Ale smrť sa nekonala."

(Jack Kerouac, Na Ceste)

Keď sa nenávidím

2007-08-01T10:49:00.000-07:00

Prichádza to na mňa zriedka, zväčša v alkoholom opojenej chvíli, keď triezva myseľ sladko spí a na povrch sa derie moje druhé ja. To citlivé a zraniteľné, to pesimistické a kritické, to egoistické, ktoré berie ohľad len a len na seba. Vtedy stačí aj maličkosť a vnútro mi exploduje, nedokážem ho ovládnuť, skrátka ´teloo...si so mnou robiii...čo chcee´. Som to naozaj ja? Som takáto? S nepríčetným výrazom v tvári sa snažím sama sebe vysvetliť svoje správanie. Why all theese stupid things? Ak moja duša uhorí raz v pekelných ohňoch, budem vedieť za čo to bolo. Podnikám so slzami v očiach exkurziu po byte a ničím všetko okolo čoho v zúrivosti prejdem. Včera to schytali plagáty na dverách. Čo už, lepiacu pásku vynašli. Najviac som sa však vydesila, keď som ráno našla na kuchynskej linke nožík. Pamätám si ten pocit, keď som sa jednej noci rezala a ako sa mi vtedy strašne uľavilo. Včera sa mi na chvíľu vrátila túžba po tom pocite. Svoj plán som však nestihla zrealizovať, lebo som si vybila všetku energiu šialeným trieskaním dverí a vrieskaním na svojich. Niekedy mi to pripadá, že som zrelá do kazajky. A že v dvacine človeka prechádza puberta. Hlúpa lož. A alkohol je metla ľudstva.

glitter-graphics.com

DoN´t WaNt

2007-07-24T06:33:00.000-07:00

nechcem toto ani tamto,
nechcem to hneď ani zajtra,
nechcem, nemôžem, počkám, sa premôžem.

nechcem teba ani jeho,
nechcem seba, nechcem byť tou,
nechcem, netreba, žiadna potreba.

nechcem chcieť, seba vraždiť,
nechcem zbohom ani navždy,
nechcem, nemusím, všetko zadusím.

a keď raz prídeš a povieš, že chceš,
každopádne ´kujem neprosím´....

Môj otčenáš

2007-07-19T11:02:00.001-07:00

Sexuchtivé kraby derú sa mi z rozbitého srdca.
niekde tam uprostred hrude...ťuk ťuk...
Mám málo času, ale zostávam pokojná
...sama so sebou...nerušená...
tichá nedočkavosť
Posledné sekundy...
nevinnosť padá z tela ako omietka
Pomalé kroky...
Ležiac na studenej zemi cítim, že prichádza.
A s ním...ponáram sa do najhlbších hĺbok
a zároveň vzlietam do obrovskej výšky..
a nakoniec...na prsiach mi spí...
on, ktorý ma splodil.

Letný úpal s Bobim alebo Kam až sa može zvrhnúť debata dvoch puberťáčok

2007-07-19T06:53:00.000-07:00

sydnuska ‎(15:02):
boze musim kreslit psov
punkybabe ‎(15:03):
??
sydnuska ‎(15:04):
no segra dnes dojde z tabora a mi furt volala nech jej nakreslim psikov na privitanie..
ach..
mne sa nece ..
sak ja nevim ani kreslit
punkybabe ‎(15:06):
tak povystrihuj z nejakyx casopisov
urob kolaz

sydnuska ‎(15:07):
nakreslim bobiho
punkybabe ‎(15:07):
nakresli aj madeja
sydnuska ‎(15:08):
vytlacim z netu
punkybabe ‎(15:08):
:D
punkybabe ‎(15:09):
sestricka sa potesi...
sydnuska ‎(15:09):
a toto je kto?
ale taky kkt
namysleny
punkybabe ‎(15:09):
nepozna madeja?
sydnuska ‎(15:10):
no ma cd peter nagy a deti tak mozno len po hlase
ada madej bola hviezda nasich cias, ted je uz out

punkybabe ‎(15:10):
on vypada cim dalej tym horsie inak...
sydnuska ‎(15:12):
tomu ver, fuj jaky bol jebakovy ftedy..
jak keby nemal na make up
punkybabe ‎(15:12):
mal by si uvarit nejaky carovny napoj z bobiho
mozno by mu to pomohlo
sydnuska ‎(15:13):
vyvar zo psa
fuuuj

sydnuska ‎(15:14):
uz mam dvoch
punkybabe ‎(15:14):
maleho bobiho a velkeho bobiho?
sydnuska ‎(15:15):
hladkeho bobiho a strapateho bobiho
punkybabe ‎(15:15):
:D:D
sydnuska ‎(15:16):
no uz troch ale treti vyzera jak knedla

punkybabe ‎(15:21):
pome niekedy na nudaplaz
sydnuska ‎(15:22):
jezis som nakreslila chvost co vyzera jak pisulak
sydnuska ‎(15:23):
no dobre ale blizsie jak na balaton nejdem
pri mori v pohode, ale tu u nas.. ece stretnem nekoho.. ne, dik
punkybabe ‎(15:25):
nejakeho bobiho :D
sydnuska ‎(15:25):
boze holy madej
punkybabe ‎(15:26):
neeeeeee :D:D:D

Myšlienka

2007-06-12T07:21:00.000-07:00

Prečo je niekedy všetko tak zamotané,
prečo sa ľudia navzájom rania a potom to ľutujú,
prečo sa boja, prečo sa klamú a potom hľadajú k sebe cestu,
chcú všetko napraviť a zisťujú, že je kurva už neskoro...

...

2007-05-24T12:23:00.000-07:00

Chytá ma múza. Geniálne. Cítim sa ako čistá energia. Nič ma nebrzdí. Dokonca ani moje telo, ktoré síce údajne umožňuje čokoľvek, čo si jedna bytosť zmyslí...bohužiaľ nemám za sebou toľko psychického tréningu, aby som to dokázala...a napriek tomu zase plávam v inej sfére. Ani si neuvedomujem, že práve ťukám do klávesnice. Ako vo filme. Čas neúprosne beží a môj život sa nevedomky skracuje. Načo sa nad tým zamýšľať, keď ma ešte neseká v krížoch a nemám plný fejs vrások. Nechcem, aby to prišlo. Aj keď je to prirodzený proces. Najradšej by som vymyslela nejakú drogu, ktorá by mne a môjmu srdcu milým umožnila zostať stále mladými. Bolo by to krásne.

Nechoďte ku mne, ale keď prídete

2007-05-21T07:58:00.001-07:00

2007-05-21T07:57:00.001-07:00

Hej iste, budem doma ak len nebudem vonku,
neklopte ak sa nesvieti
alebo počujete hlasy alebo
keby som čítal Prousta,
ak mi niekto zasunie Prousta pod dvere,
ale nepožičiavam peniaze či telefón
alebo to čo ešte zostalo z môjho voza,
hoci môžete dostať včerajšie noviny,
starú košeľu či chlieb so salámou
alebo nocľah na gauči,
ak nevykrikujete zo sna,
rozprávať o sebe môžete,
to je v poriadku,
všetci prežívame ťažké časy,
ibaže ja sa nepokúšam založiť si rodinu,
absolvovať Harvard
alebo kúpiť si poľovnícku usadlosť,
nemám vysoké ambície,
skúšam sa len udržať nad hladinou
trochu dlhšie...
Teda ak niekedy zaklopete
a ja neodpoviem
a nebude u mňa nejaká žena,
možno mám rozbitú hubu
a čakám telegram
alebo naháňam motýle na
tapete, chcem povedať,
že ak neodpoviem,
neodpoviem, a dôvodom je,
že ešte niesom prichystaný zabiť vás
alebo vás milovať, alebo dokonca chápať.
To znamená, že sa mi nechce rozprávať,
mám kopu roboty, som šialený, je mi fajn
alebo budem možno naťahovať povraz,
tak keby aj bolo rozsvietené
a počuli by ste zvuky
ako keď sa dýcha alebo modlí alebo spieva,
hrá rádio, či sa kotúľajú kocky
alebo sa píše na stroji,
vypadnite, nie je na to deň,
noc, hodina..
niežeby som nevedel byť zdvorilý,
nechcem ublížiť ničomu, ani chrobákovi nie,
ale občas zhromažďujem čosi ako dôkazy,
ktoré je namáhavé roztriediť
a vaše modré oči, určite budú modré
a vaše vlasy, ak ešte nejaké máte
a vaša myseľ - nemôžu vojsť,
kým nieje povraz odrezaný alebo zauzlený
alebo kým sa neoholím
v nových zrkadlách
alebo kým sa svet nezastaví alebo neotvorí
navždy.

(milovaný Buki)

Odpálenááááá

2007-05-12T13:21:00.000-07:00

som teraz. Počúvam hudbu.. A veľa vecí som xcela poznamenať. Napríklad, že som šťastnááááááááááá!!!Nemám na to vlastne žiadny pádny dôvod, ale keď si zhodnotím všetky tie záležitosti, ktoré omínali môj život veľmi dlho, som momentálne každopádne najviac happy. Počúvam si mjuzik a mam takú eufóriu, že z toho nechápem. Možno je to dočasná vec.. Čo sa týka eufórie, tak určite, ale nedá sa. Proste faaaaaa! To, ako som prežívala dnešný deň, sa zapísalo do mojej histórie...! Ľúúúbim toho človeka, čo to zapríčinil, aj keď o tom nemá asi ani poňatia. Ale to je jedno. Len mu ďakujem:) Nech je naďalej taký, aký je. A robí ostatných šťastnými. Raz to niekto ocení. In heaven:) Aj ja.

Najkratšia (alebo najkrajšia???) rozprávka na svete

2007-05-05T12:13:00.000-07:00

Kde bolo tam bolo, spýtalo sa raz jedno dievča chlapca:

"Chceš si ma vziať za ženu?"

Chlapec povedal: "Nie."

A dievča žilo šťastne na veky vekov, chodilo nakupovať, tancovať, cestovalo, malo kopu priateľov, pilo martini, vždy malo čistý dom a NIKDY nemuselo variť.

Koniec.

:)))

Kokos na entú a ham and eggs

2007-03-31T13:23:00.000-07:00

Také je to zvláštne. Keď nečakáš a nehľadáš , vždy príde niečo great. Ako posledné 3 dni. Vo štvrtok som robila do noci v Casa Dy s mojou drahou Luckou a keď som zatvárala, nechcelo sa mi bežať na nočák, tak som sa prešla do SubClubu. Počula som totiž, že tam má byť reggae zadara ako každý štvrtok. Nakoniec som zostala nemilo prekvapená, pretože namiesto horúcich jamajských rytmov sa všade rozliehala nejaká diskofilná chobotina...hmmm...nevadí...

Dala som si nejaké to pejfko a nejakú tú slivovičku, nech sa aspoň dostanem do nálady a zoznámila som sa so spevákom z Nedráždiť, čo je jedna viac-menej neznáma bratislavská kapelka, na ktorú sme sa zhodou okolností asi pred týždňom s Majis vyhovárali, keď sme chceli žiť v Aligu trošku dlhšie ako obvykle :) party girls, nie?

Do Subu som nepáchla už asi mesiac, aby som sa zbytočne neomínala jedným ominačným ominákom, ktorý ma držal v šachu riadne dlho, lebo ja naivná žena sa samozrejme musím zakukať do najväčšieho prietrtníka akého si vôbec dokážete predstaviť...tak som sa tešila, že po dlhom čase opäť pôjdem tou euforickou žiliščou a že si to tam užijem...no ako na oštaru, sedím pri stole s týpkom a kto sa s ním zrazu nepríde pozdraviť!?!? Omin jak vyšitý. Tak som si šla teda ešte jednu lupnúť a snažila som sa najviac to vpredu roztočiť. Moc mi to nevyšlo, ale aspoň na niečo to celé bolo dobré. Že už definitívne neriešim a som z toho strašne šťastná :))

Včera sme šli opäť žiť, Sima robila do jednej, tak sme zatím s Majou chlastali v Casa Dy hrušku a potom sme si to spolu s Řastom a Tinkou namierili do Vanesy, odkiaľ sme ochmelené bežali na rock night. Tam sme ako zvyčajne zneužili Miňa na cigy a pivo, trsli sme si, krkatý tam našťastie nebol, takže Maja si nekazila reputáciu ;) a ten hot dog cestou na nočák!!! Lepší som nejedla. Přemaštený.

Hej, keď pijem, vraj som afektovaná a smejem sa ako pipka. Tak si zo mna tie dve kravy robili celú cestu domov srandu štýlom: "Máte chuť na vajíčka? Aďa vám znesie. Aj ham and eggs vám urobí šmahom ruky!"

Nakoniec sme zakotvili u Simy a do rána sme pozerali ako si mladý DiCaprio ničí život fetom. Maja odkvecla prvá, tak sme si teda so Simou šli jednu zapáliť a potom sme ešte ťahali zhruba do pol šiestej, kým aj mne nezačali klipkať oči...

Takto po žúrke unavená, sedím si doma pri compe, keď tu zrazu volá Jimmi, aby som mu pekne prišla otvoriť garáž a samozrejme ´zober aj flautu´, takže spánok nepripadal do úvahy a aj keď mám ešte trochu stres, lebo sa popri celom Odeone cítim s flautou v ruke ako totálny looser, stálo to za to. Keby ste videli tie začudované pohľady celej kapely, keď som sa tvárila, že hrám a oni nič nepočuli :D samozrejme, pretože som v skutočnosti nevylúdila ani pol tóna ;) ach, sranda musí byť.

Viem, tento post je vlastne celý chaotický, ale odráža moj momentálny život bez akýchkoľvek prikrášlení, taký aký je a preto ho sem s láskou dávam:) enjoy!

Ale nie že pojdete v mojích šľapajach, jedna žúrka vám totiž údajne zničí okolo 30 OOO mozgových buniek!

Philosophic Advice

2007-03-20T02:24:00.000-07:00

He who knows not, and knows not that he knows not; he is a fool, shun him.
He who knows not, and knows that he knows not; he is simple, teach him.
He who knows, and knows not that he knows; he is asleep, wake him.
He who knows, and knows that he knows; he is wise, follow him.

Drahá sestra Mit

2007-03-18T06:53:00.000-07:00

Odjakživa moja susedka, dobrá priateľka, niečo ako younger sis´. Tak ako mám Adi, mala som vždy po ruke aj ju. Už 18 rokov nás od seba delí len jedna obyčajná stena. Keď som niečo potrebovala (kľudne aj malichernosť ako zubnú pastu alebo šampón), vždy tu bola a keď niečo potrebovala ona, vždy som tu bola ja. S ňou sa mi spája prevažná väčšina môjho detstva. Odmalička sme skoro každý víkend chodili ku nim na chatu, hrávali sa s barbinami (Adi totiž strašne znervózňovalo, že som ich vždy obliekla naopak...), strašili sa, spoločné oslavy, heh, naše ´Silvestrovské programy´(Mr. President 4ever;)) a keď sme trošku vyrástli, tak depky a koncerty, chlastali sme a ohovárali dlhodielskych tajpkov (viď Hovado s náhrdelníkom a mnoho ďalších). Keď som sa vymkla, stačilo preliezť cez ich balkón k nám domov a bolo. Dnes ráno som sa dopočula, že sa sťahujú. Síce len o 2 bloky ďalej, ale aj tak...divný pocit. Aj by som sa rozrevala, ale nechcem to preháňať. Viem, že ju nestratím, ale bude mi tu chýbať. Ktovie ako často budeme spolu...budú mi chýbať tie rána s huslami (ujo je huslista), záchvaty smiechu, "hádky" (keď vytočená Mit jačala na fotra a my sme všetko počuli). Proste kopa srandy. Alebo bizooon rulez... A viete, čo je najlepšie? Že sa na ich miesto má nasťahovať nejaký mladý neurochirurg!! Preboha... Ja nechcem žiadneho iného suseda! Už nepostačí pár krokov naboso, už sa budem musieť obúvať a obliekať, keď jej budem chcieť zazvoniť...takže už žiadne pyžamové sesion:((( smutná som.

Thanx for all :)

2007-03-09T04:58:00.000-08:00

Ďakujem Adrienne, že je stále pri mne... aj napriek všetkým leukémiám sveta;)

Ďakujem Eugisovi za všetky tie haluze, že je vtipný, aj keď nechce a dá sa s ním geniálne pokecať.

Ďakujem Gabique za rozhovory o penisoch, filozofické úvahy a chrup-humor:D

Ďakujem Marylis, že si mám s kým omínať vlasy:) a hocikedy sa spontánne ožrať.

Ďakujem Shaney za jej optimizmus a vybuchy smiechu, ktoré keď počujem, hneď ma prejdú všetky depky. A jasné, tiež za SOS...

Ľúbim vás deti moje;)

Ominačný deň

2007-03-07T12:18:00.000-08:00

Mozog sa snaží nemyslieť...
Srdce už nebije...
Duša voľne lieta...

Jediné, čo však zomiera, sú moje pocity k Tebe.
Rozmýšľam bez mysle, žijem bez srdca, vnímam bez duše.
Ale stále som tu s Tebou.
Ak chceš...

Ošúpaný lak na nechtoch.
Tvoj hlas...
Stále počujem, aj keď tu nie si...

Čiernobiela tvár.
Každá polovica iná.
Ja a moja schizofrenická sestra.

Posledný dotyk, posledný úsmev...
Lúčim sa s tým, čo sa ešte nestalo.
S tým, čo je tak blízko...

A s nedefinovateľným pocitom ominačna...
Pomaly opúšťam žilu a pohltí ma svetlo dňa.

Výlet do smrti

2007-01-26T05:13:00.000-08:00

Sprav si výlet do smrti-
nie sú tam nijaké sny.

V tejto bezstennej izbe,
vykúp sa tam v tme,
ktorá nie je tmou ale iba stavom
bez tvaru a teploty.

Nič nie je chladné
a nič teplé.

Sprav si výlet do smrti-
tu ťa nikdy neprepadne nočná mora
a nieto pútnikov na rozžiarených cestách
naprieč tmou, ktorá nie je tmou.

Veď načo ísť
keď všetko je tu rovnaké
a dimenzia iba prázdnym pojmom.

Sprav si výlet do smrti-
zabudni na to čím si bol a čo si chcel.

Nie sú tu nijaké tváre,
nik na pomilovanie,
ani nik kto by ťa rozštvrtil bozkami.

(Michael Strunge)

Taká krátka chvíľka...

2007-01-20T08:04:00.000-08:00

Sedím v robote a rozmýšľam, že... Sakra zmysel života musí existovať! A do prdele, asi aj viem, čo ním je. Ten pocit, keď sa ráno zobudím a som šťastná? Iba tak. Bezdôvodne. Proste vstanem, dám si kávu a teším sa. Zapálim si cigu, vyvenčím psa, vypeckujem hudbu a za jej žhavých rytmov upratujem byt, pretože viem, že tým pomôžem matke, ktorá už toho má tak či tak nad hlavu. A nič ma neštve. Zase raz vymyslím kura na nový spôsob a pokúsim sa nakopnúť pračku. Šťastie si človek musí vytvoriť sám. Mám nehoráznu chuť na sebe pracovať. Keď si to zrátam, takú polku života som prehýrila, prepila a prefajčila, stretla som cestou aj nejaké tie veci, ktoré som nemala v úmysle skúsiť a napriek tomu stalo sa. A síce som rada a aj keď NIČ neľutujem, nastal čas trošku si vstúpiť do svedomia. Levi sú vraj slnečné znamenie a vyžarujú akousi pohodou a veselosťou, radi centrom pozornosti, ukazujú sa ľuďom len v tom najlepšom svetle. Depky? Nikdy! Táto charakteristika svedčí o tom, že som sa asi vôbec nenarodila v znamení leva. Niežeby som si na každom rohu utierala slzy do kapesníka, ale patrím medzi tie bytosti, ktoré sa radi obklopujú zdanlivo melancholickými náladami a vyžívajú sa vo vstrebávaní pochmúrnosti a ničotnosti. A taktiež, ako som si všimla, si moc pripúšťam problematické stránky svojho života a príliž emocionálne prežívam všetko týkajúce sa bytostne mojej osoby. Asi jediná vec, ktorú si na sebe cením je že všetko, čo robím, robím fakt vážne s dobrými úmyslami a samozrejme, veľa vecí sa mi nepodarí tak ako by som chcela, takže dobré úmysly zostanú ukryté
vnútri nepodarku. A ešte je tu moja lenivosť, najhoršia vec, ktorou môže človek disponovať, ktorá nemá hraníc, je absolútne neobmedzená a kedykoľvek sa jej zachce, pohltí ma. Následne ma štve, že som zabila celý deň ničnerobením - JA VRAH PLNOHODNOTNÉHO ŽIVOTA - si užívam teplé periny celých 24 hodín a nevyleziem z nich, ani keby mi mala buchnúť atómka pri hlave. A tak to chodí každý deň...so mnou...A preto zmena! Zistila som, že by bodlo si v určitých záležitostiach trochu zväčšiť sebavedomie a to sa mi podarí asi len ak začnem rozvíjať všetky tie veci, ktoré mi boli dané. Chcem rásť v každom smere (super, keď si predstavím, že rastiem vlastne do hrobu...), ale aspoň bude haluz. Možno objavím nové dimenzie chápania, príčiny následkov ovplyvňujúcich môj úžasný život a zistím, čo ďalej. Možno stretnem nejakého Caspera :) , ktorý ma usmerní v mojich snahách. Nič sa nedá hneď, zo dňa na deň, chce to dlhé mesiace, možno roky práce. A potom, keď umrem, vyryte mi na náhrobný kameň:

"SNAŽILA SOM SA..."

aj s tými tromi bodkami poprosím.

Motto dňa

2007-01-17T06:40:00.000-08:00

"Tiše sedím, nic nedělám, jaro přichází a tráva sama roste." (Zen)

Večná dilema?

2007-01-08T04:21:00.000-08:00

Poslednú dobu sa mi to stáva často. Neviem, čo to znamená, možno je to signál mojej vnútornej rozpoltenosti a psychickej lability, ale prichádzajú dni, kedy neviem, čo so sebou. Cítim sa divne a netuším, čo robiť... Neviem zrazu nič, neviem aká mám byť, či tento stav riešiť alebo ho proste odignorovať, neviem prečo sa to so mnou deje a už vôbec netuším, či sa niekedy z neho vymaním. Všetko je zrazu naopak. Keď mám chuť sa smiať, rozplačem sa a keď som najviac zúfalá, vtedy sa uchechtávam. Riešim si v hlave už nejakú tú dobu pár otázok a ani za nič na svete nenachádzam odpovede. Možno je niekedy lepšie nevedieť ako byť si istý. Ale zase na druhej strane odpovede by ma asi oslobodili. Problém je ten, že nechcem byť tou, ktorá sa bude pýtať. A tak si tu plávam životom a umieram vo večnej nevedomosti. Zabite ma, no nedokážem prekonať bariéru. Cítim sa ako spútaná hrubými oceľovými reťazami. Chcem sa oslobodiť, no nič pre to vlastne nerobím. Len si uvedomujem, že to chcem, no ono to samo od seba nejde. A tak stagnujem. Zapálim si cigu a potichu ju sledujem. A potom sa snažím vsugerovať si, že všetky tie nejasné myšlienky sú ako dym, a že aj ony onedlho pominú a ja budem zase raz vyrovnaná a šťastná. Už dlhšiu dobu ma plieska zo strany na stranu. Niekedy dokonca prosím sama seba, aby som sa na všetko vybodla, no keď som v koncoch, zas mi pred očami blikne svetielko nádeje a ja aspoň chvíľu opäť verím, že všetko bude fajn. Som si vedomá toho, že mám a dostávam dosť veľa a som za všetko vďačná. No napriek tomu mnohokrát nemôžem zaspať...heh, čo už...taký je život alebo čo...

Cesta

2006-12-26T12:17:00.000-08:00

Cez neurčité myšlienky v hĺbke môjho apatického bytia zisťujem, že všetky dlhé chvíle v mojom živote ma cielene posúvajú vpred na poli individuálneho rastu lol

Mám rada skepsu. Je večná, svojou prítomnosťou jemne zaobaľujúca zjazvené osudy obyčajných, o trochu šťastia stojacich ľudí...

Neviem, čo jednotlivé veci skrývajú, ale sú jedinečné, pretože každá z nich v súlade s ostatnými, svojou konzistenciou schopná vstrebávať pocity a vnímať atmosféru akéhokoľvek prostredia, tvorí teraz moju prítomnosť.

Som vlas v temnote. V tme. Tmavej. Krehký a predsa ťažko zničiteľný. A pýtam sa, načo mám trvať. Je niečo nesmrteľné? Chcem cítiť teplo dotyku. A na krku Tvoj dych. Nech ma nikdy neopúšťa. Túžim po ňom. Čestné. Na moje pásikavé gate.

Koberec so vzormi. Niečia noha. S tetovaním na kotníku. Noc. Noha sa nehýbe. Pulzuje v nej život, no aj napriek tomu skamenela. Prirástla ku kobercu. Už ju nikam nepustí. Nech sa akokoľvek snaží. Jej chyba. Nemala sa zastavovať.

Po kresle steká krv. Pozeraj na ňu mojimi očami, áno, tým smerom, a uvidíš ju tiež. Jej červená farba ma napĺňa tvorivou vášňou. I keď môj výtvor pravdepodobne zostane nepochopený.